Nedeľa 23. 09. 2018
Dnes má sviatok: Zdenka, zajtra Luboš, Lubor

Uruguaj - zaujímavý chudobný príbuzný

Uruguaj - zaujímavý chudobný príbuzný

07. 06. 2011
Štát Uruguaj leží na východnom pobreží Južnej Ameriky a tlačí sa medzi Brazíliou, ktorá je na sever a Argentínou na juhu.

Zo západu sa ho dotýka Paraguaj. Táto republika je pomerne malá a nebyť historických udalostí a strategickej polohy, bol by to celkom bezvýznamný štát. Už Španieli, ktorí sem prišli ako prví začiatkom 16. storočia zistili, že na tomto území nenájdu striebro, za ktorým sem prišli, ani iné nerastné suroviny. Preto považovali ľavý breh rieky Rio de la Plata skôr za prístav, ako za miesto, kde by sa mohli usadiť. Väčšie starosti im však narobili indiáni kmeňa Charrua, ktorí si, samozrejme, svoje územie bránili a zabili aj prvého Španiela, ktorý sem priplával - Chuana Diaza de Solis. Neskôr však Európania miestnych obyvateľov buď vyhubili, alebo ich asimilovali, takže čistokrvného indiána tu nájdete už ťažko. Naša cesta do Uruguaja začala v Buenos Aires, hlavnom meste Argentíny. Naozaj, oproti Argentíne, ktorá je rozlohou veľká ako Španielsko, Francúzsko, Anglicko, Nemecko, Nórsko, Švédsko, Fínsko dokopy a Brazílii, ktorá je ešte trikrát väčšia ako Argentína sa Uruguaj naozaj stráca. A to je Uruguaj zas viac ako 3 x väčší ako Slovensko (!). Plavili sme sa cez rieku Rio de la Plata na rýchlolodi, ktorá mala pohodlné sedačky a, samozrejme, bar a obchod, kde sa dalo nakupovať bez daní. Práve pri tejto plavbe nás zastihla informácia, že zomrel operný spevák Pavarotti, tak sme služby baru aj využili. Po modernom meste, Buenos Aires, nás čakalo malebné mestečko Colonia del Sacramento, ktoré založili Portugalci už v roku 1680. Toto mesto je dnes pod ochranou UNESCO, pretože tu môžete ešte nájsť pôvodné portugalské ulice, ktoré vedú pomedzi nízke koloniálne domy. Nás zaujala hlavne ulica s názvom d´ los Suspridos, ktorá v preklade znamená niečo ako ulica prostitútok. A naozaj počas kolonizácie Portugalcami, táto ulička slúžila na zábavky bohatých Európanov. Keď sa prejdete ďalej, ocitnete sa na malebnom hlavnom námestí, kde sme si na večer vyhliadli útulný bar a rozprúdili diskotéku. Ľudia v meste sú veľmi príjemní a priateľskí, a tak sa aj pridávali s nami do tanca, ale ich tanečné kroky sa podobali skôr na bojové tance starých indiánov. Zrejme tu nebýva často takáto zábava, lebo aj celé mesto vyzerá, ako by tu zastal čas a dožíva. Trochu iná atmosféra panuje v hlavnom meste Uruguaja - Montevideu. Tento názov mu dali zas Španieli, ktorí si na blízkom kopci postavili vojenskú pevnosť na obranu proti Portugalcom. Monte by sme voľne preložili ako "vrch" a Video, ako "pozorovanie". Teda "vrch z ktorého pozorujeme". Hlavné námestie je venované pamiatke najväčšieho uruguajského bojovníka za nezávislosť - Josého Artigasa, ktorý tu má aj svoje mauzóleum so strážou. Len kúsok odtiaľto je rušná nákupná ulica, kde sa pohybujú turisti. Tu nás upozornili, že ak by sme chceli prísť minimálne o peňaženky a fotoaparáty, tak nám z tejto ulice stačí zájsť asi 300 m k prístavu, kde začína štvrť ľudí, ktorí sa nechcú prispôsobovať spoločnosti. Na takéto štvrte si musíte dávať pozor v každom väčšom meste v Južnej Amerike, ktorá je svojou kriminalitou známa. Nám sa však našťastie nič nestalo. Cesta medzi Montevideom a Coloniou vedie popri ústiu rieky Rio de la Plata, ktorá slúži domácim aj ako miesto víkendových piknikov, ktoré sa tu tešia veľkej obľube. Keď sme zastavili na jednej z miestnych pláží, bolo to skôr kvôli atmosfére, ako kvôli túžbe sa okúpať. Pláž bola síce pomerne čistá, ale preháňali sa po nej jazdci na koňoch, ktorí si potom svojich štvornohých kamarátov vyumývali priamo v rieke. Návrat do mesta Colonia bol tak trochu relaxom a prípravou na návrat späť do Argentíny, do Buenos Aires, ktoré ani zďaleka nemá takúto pokľudnú atmosféru ako sme našli v Uruguaji. To je možno aj daň za to, že Španieli našli nakoniec to striebro a iné bohatstvá práve u rozľahlejšieho suseda, kde začali budovať civilizáciu. Takže niekedy nabudúce sa pôjdeme pozrieť aj do Argentíny, kde sme mali možnosť vidieť aj zápas 1. argentínskej ligy a tam sme aj pochopili, prečo sa Slovensko len ťažko prebojuje na nejaké tie futbalové majstrovstvá.


Článok bol uverejnený: 1. 2. 2008

Autor: Ing. Milan Neštický

Diskusia   0