Štvrtok 19. 07. 2018
Dnes má sviatok: Dušana, zajtra Ilja, Eliáš

MJANMARSKO I

MJANMARSKO I

08. 06. 2011
Mjanmarsko – krajina krásnych kontrastov

Po dlhšom čase sa Vám opäť hlásim z rodnej hrude. Respektíve práve teraz z letiska v Londýne, kde čakám na spoj do Brazílie. Od začiatku roka sa ciest trochu nakopilo a aj keď je len koniec apríla, stihli sme precestovať Mjanmarsko, dvakrát Thajsko, Kubu (reportáže ste mohli čítať v minulých číslach) a aj Luxor v Egypte. Teraz ma čaká cesta do Brazílie a ešte sa pozrieme do Číny. Ale pekne poporiadku. Hneď na začiatku roka sme sa vybrali do krajiny, ktorá prirástla môjmu srdcu. Pokiaľ tam cestujete, môžete mať zmiešané pocity. Na jednej strane tvrdý vojenský režim, ktorý bráni akejkoľvek demokracii a krajinu uvádza do izolácie, na strane druhej neuveriteľne milí ľudia a úchvatné starobylé pamiatky. Tou krajinou je Mjanmarská únia, možno známejšia pod názvom Barma. V Mjanmarsku som bol už niekoľkokrát, a tak tento raz sme sa rozhodli podniknúť cestu, ktorá nebude ľahká a ani bezpečná, keďže navštívime vojenské zóny a oblasti kde sú nepokoje. Dostaneme sa do oblastí, kde Slováci ešte neboli (aspoň nie sú o tom záznamy) a prejdeme si aj tie najkrajšie pamiatky, ktoré vie Barma ponúknuť. Mjanmarská únia je približne 14 krát väčšia ako Slovensko a má 52 miliónov obyvateľov. Možno treba spomenúť aj približne milión uprchlíkov do Číny a Thajska, ktorí sa snažili uniknúť vojenskej diktatúre. Nachádza sa v juhovýchodnej Ázii medzi Indiou, Čínou, Bangladéšom, Laosom a Thajskom. S Laosom a Thajskom tvorí tzv. zlatý trojuholník, kde sa pestujú hlavne makovice, z ktorých sa produkuje ópium. V hlavnom meste –Yangoone, žije 5 miliónov obyvateľov, ale nájdete tu až 80 % áut celej krajiny. Od konca 19.storočia, kolonizovali krajinu Angličania, ktorí to sem mali len na skok zo svojej najvýznamnejšej kolónie – Indie. Ešte teraz je tu cítiť stopy po nich. Totiž cesty, ktoré po druhej svetovej vojne opravili, ostali nedotknuté až doteraz, s výnimkou asi 100 km úseku z hlavného mesta na východ do Baga. Tak si viete asi predstaviť, v akom stave sa cesty nachádzajú a ako funguje doprava. Jednoducho, potrebujete mať veľa času a trpezlivosti, keď sa chcete niekam dostať. Mal som známeho, s ktorým sme precestovali Barmu v roku 1998 a ten mal v tom čase prejdených vyše sto krajín. Prehlásil, že si doteraz myslel, že najhoršie cesty zažil v Afganistane, ale mjanmarské cesty sa dostávajú suverénne na prvé miesto. Vráťme sa do hlavného mesta. Okrem toho, že už 4 roky sa chystá presídlenie a oficiálne vyhlásenie nového hlavného mesta – Naypyidaw, ktoré sa nachádza 320 km na sever od Yangúnu, máte pocit, že toto mesto zaspalo. V meste nenájdete výškové budovy a ulice sú jeden veľký trh. Časť trhu, ktorý sa nachádza pred budovou Najvyššieho súdu, sa nazýva „čierny“ trh, lebo sa tu menia neoficiálne peniaze na miestnu menu – kyat. Je to kvôli tomu, že v banke je oficiálny kurz 6,5 kyatu za jeden americký dolár. Na čiernom trhu sme menili jeden dolár za 1 200 kyatov. Keď sme to potom prepočítavali na pivo, tak nám vychádzalo, že by sme za jedno, podľa oficiálneho kurzu, zaplatili približne 4 500 Sk. Takto nás vyšlo na tri doláre. Je to rozdiel, kvôli ktorému sa oplatí riskovať. Len musíte poznať miestne pomery. Keď už sme pri peniazoch, v krajine nefungujú bankomaty a pokiaľ potrebujete hotovosť, jediný spôsob je zájsť do jediného hotela, ktorý Vám peniaze vydá. Ale ani tu to nie je jednoduché. Musíte zaplatiť kartou za niektorú zo služieb a zároveň ju stornujete, to znamená, že Vám vrátia doláre. Nechajú si iba poplatok približne 12 %. Pokiaľ platíte kartou, tak ten poplatok je taký istý. Pripomínam, že štandartne to býva okolo 3 % v ostatných krajinách. Ale aj to je Barma. Ďalšou zvláštnosťou je to, že muži tu nosia zavinovacie sukne, ktoré sa volajú longyi. Tie nosia aj ženy, ale rozdiel je, ako si ich uviažete, pretože mužský a ženský spôsob je rozdielny. Po Angličanoch im ostala tradícia volantu na pravej strane, ale po ich odchode sa rozhodli, že aj oni budú jazdiť po pravej strane. Viete si predstaviť teda situáciu, keď chcú nákladiaky, alebo autobusy predbiehať. Závozník, ktorý je vždy prítomný, sa vykloní z okna, alebo dverí a hlási vodičovi, či môže predbiehať. Ten totiž nemá šancu vidieť zo svojho miesta situáciu oproti. Po Angličanoch im zostala aj tradícia – čaj o piatej, ktorý sa samozrejme podáva o tretej. My sme si zašli na tradičný čaj do známeho hotela Strand, ktorý sa považuje za jeden najlepší koloniálny hotel. Keď vôjdete, privíta Vás personál, ktorý je prevažne indického pôvodu, s klasickým úctivým spôsobom, ktorý sa traduje ešte od dávnych čias. A pritom im nevadí, že máte prepotené tričko a krátke nohavice. Sú úslužní bez ohľadu na výzor, rasu, vyznanie. Takí sú ľudia, ktorí tu žijú a taká je krajina, ktorá je skúšaná režimom, ale aj prírodou. Nabudúce sa vyberieme už na sever z hlavného mesta a povieme si niečo o veslovaní nohami a stretneme sa s mníchom v kláštore, kde je viac ako 1000 mníchov.


Článok bol uverejnený: 1. 5. 2009

Autor: Ing. Milan Neštický

Diskusia   0

OPTIK

trnavadnes - regionálne noviny

Trnavadnes 21/2011 Aktuálne číslo
        27/2018

Prelistovať

Inzercia
Typovník a cenník

Archív novín
 

 

 

Téma čísla

Nová šéfka divadla nastúpi do funkcie 1. septembra.

V Majcichove vznikne rodinný minipivovar, zásobovať chce lokálne podniky v okolí.

Chodník na Dohnányho sa dočká rekonštrukcie. 

.

 

 

 

 

 

Počasie v Trnave