Nedeľa 23. 09. 2018
Dnes má sviatok: Zdenka, zajtra Luboš, Lubor

Náš náročný divák stále čaká na úspech

Náš náročný divák stále čaká na úspech

09. 02. 2017
Tvrdí v rozhovore strednopoliar starej spartakovskej éry Marek Ujlaky.

Na Turnaji Antona Malatinského sa už o týždeň 19.2. v hale Družba stretne osem prvoligových tímov hráčov nad 35-rokov. Jeho špecifikom bude umelý trávnik vo vnútornej hale vrátane funkčných zadných mantinelov, na ktorom si zahráte. Ten bude v našich končinách úplnou novinkou. Už si to niekedy skúsil?
Z hráčskych časov som to určite zažil, neviem, či na Slovensku, ale v zahraničí áno. Je to iný povrch ako hala. Nie je to také namáhavé ako na parketách, ktoré sú tvrdé, umelý trávnik je odľahčený povrch. Čo sa týka mantinelov, zrýchli sa hra, ale neviem, či to v našich rokoch bude taká devíza (Úsmev).

V tvojom období sme mali generáciu, ktorá takmer jednu dekádu bojovala o titul - raz so Slovanom, potom s Košicami a potom zase so Slovanom. Prečo sme ho nezískali?
Boli aj druhé mužstvá, ktoré mali svoju kvalitu. Boli dobrí hráči aj v iných kluboch, ako Bystrica či Žilina. Kvalita mužstiev bola väčšia, dnes mladí hráči odchádzajú príliš skoro do zahraničia. Vtedy trh nebol taký otvorený. Kvalita sa sústreďovala na Slovensku. Dnes mladí hráči už 15-16-ročný odchádzajú do akadémii a kluby prichádzajú o veľké talenty, ktoré by tu mohli dozrieť.

Bolo to zároveň obdobím, keď na Spartak chodilo aj na bežný zápas 15-tisíc ľudí. Kam sa vytratili a prečo?
Keď som začínal, vtedy to bola ešte federálna československá liga, chodilo okolo 8 až 10-tisíc divákov. Trnavský divák je náročný, chce niečo vidieť. Bolo to poznať, keď sa začínala sezóna. Prvých päť-šesť zápasov sa uhralo a ak Trnava hrala o predné priečky, vtedy ľudia začali chodiť a ak sa Trnava naďalej držala hore, nebol problém štadión vypredať.

Ak by sa kvalita vrátila, vrátili by sa aj oni? Má podľa teba Trnava ešte stále 15-tisíc fanúšikov „v zálohe“, alebo je to už definitívne stratený čas?
Stratený čas to určite nie je, Trnava je futbalové mesto. Ľudia chcú úspech, ktorý tu dlho nebol. Ak by Trnava hrala o prvé miesto, určite by chodilo cez desať tisíc ľudí.

Keď ty alebo Karhan prídete medzi mladých hráčov, vnímajú vás ako hráčov našej slávnej éry, alebo ste pre nich tréneri ako každý iný?
No, Miro Karhan je najlepší hráč, má za sebou neskutočnú kariéru, rekord v počte reprezentačných štartov. Teraz je navyše tréner áčka. Majú k nemu rešpekt.

Mnoho hráčov má po skončení kariéry problém vyrovnať sa so svojim novým životom - najmä ak nenájdu vhodné uplatnenie. Podľa znalcov športu sa u nich vyskytujú časté vnútorné problémy. Ako to hráč cíti?
Kariéra u niekoho trvá dlhšie, u niekoho dlhšie, štandardne končí okolo 35 rokov, kedy kvalita hráča ide dolu a musí sa pripravovať na budúcnosť, Hráčov je veľa, nie každý sa potom dokáže uplatniť po konci aktívnej kariéry vo futbale. Ľudí, ktorí sa točia okolo futbalu, je veľa a nie každý má šťastie sa udržať pri futbale. Ja som to šťastie zatiaľ mal.

Nejaký čas si pracoval pre Spartak ako vyhľadávač talentov, ešte sa tomu venuješ? 
Nie, to bolo len pol roka. Piaty alebo šiesty rok pôsobím pri juniorke Trnava ako asistent trénera a vedúci mužstva.

Hrávaš stále aj za Zeleneč?
Áno, ak zostane čas, idem si zahrať do rodnej dediny (Úsmev). Ale času veľa nie je, zápasy bývajú cez víkendy a niekedy sa to kryje so zápasmi juniorky. Treba si ale priznať, že už mám svoje roky a to mi nedovolí nastupovať pravidelne. Moje telo počas kariéry niečo zažilo, niekedy mi samo vystaví stopku.

S Marekom sa zhováral Matej Gašparovič. Rozhovor v plnej verzii, vrátane rozhovoru s Igorom Bališom, rovnako ako ďalšie informácie o Turnaji Antona Malatinského, nájdete na facebooku Hviezdni matadori.

Autor: (reklamný článok)