Piatok 20. 10. 2017
Dnes má sviatok: Vendelín, zajtra Uršula

Štadión je pekný, no nemáme kde trénovať

Štadión je pekný, no nemáme kde trénovať

09. 02. 2017
Vraví v rozhovore bývalý hráč a súčasný tréner Spartaka Trnava Miroslav Karhan.

Mnohí upozorňujú na ten paradox: Trnava má nový štadión, najlepší na Slovensku, ale šanca na titul tu zďaleka nie je taká, ako za tvojich hráčskych čias. Čím to je? 
To, že mužstvo má štadión, ešte neznamená, že bude bojovať o titul. Musí fungovať viac vecí. Tím musí fungovať a mať istý komfort. Štadión je len také pozlátko. Naše tréningové podmienky absolútne nie sú optimálne a preto je v nich ťažké bojovať o titul.

Máme teda pozlátko – nový pekný štadión, no chýba to podstatné - tréningové plochy. Ale tie sme predsa mali. Kým sa nepostavil ten nový štadión.
Tréningové plochy naozaj chýbajú. Sme buď tu (na Lokomotíve Trnava, kde prebehol tento rozhovor, pozn. autor), kde nie je dobrá tráva. Deti chodia zo školy na tréning cez celé mesto, alebo sa premiestňujeme kade-tade po telocvičniach.

Akoby každý poznal jasný recept: treba vybudovať akadémiu, vytvoriť okolo nej poctivé zázemie a po čase prídu výsledky. To sa ale hovorí už desať rokov. Medzitým to rozbehla Žilina, skúša to Dunajská Streda či Senica, ale Trnava nie. V čom je problém?
Problém je v tom, že chýbajú peniaze. Ak by boli, začať sa dá všetko. Len treba nájsť ľudí, ktorí sú ochotní do toho investovať.

Takže je to hlavne o peniazoch?
Jasné, že je to o peniazoch. Ak chceš niečo robiť, musíš to mať podložené.

Akú máš pozíciu v klube? Môžeš si napríklad povedať: budujem takýto koncept, chcem do neho tohto hráča, kúpte mi ho?
Momentálne, poviem úprimne, nemôžem si povedať „kúpte mi ho“, ale skôr „zháňame na túto pozíciu takéhoto hráča“.

Ako vysoko môžeš vyskakovať?
To sa nedá povedať. Skôr sa bavíme o tom, že vieme, kde nás tlačí topánka a tam sa snažíme niekoho nájsť. Niežeby sme veľmi kupovali. Posledné roky sa tu nenakupovalo. Väčšinou prichádzajú voľní hráči.

Dá sa s takýmito možnosťami niečo budovať?
Dá sa to, ale trvá to dlhšie, ale chalani si musia zvyknúť. Tu bol problém v tom, že sa rýchlo menili. Osem hráčov prišlo, osem odišlo. Potom ťažko môžeš niečo urobiť. Teraz sa nám podarilo to, že nikto neodišiel a prišiel iba Kerlon, teraz je tu Paťo Banovič. Mužstvo je pokope a ak bude pokope dlhšie, je šanca, že sa zohrajú a budeme stabilnejší. A myslím, že aj v mládeži máme talentovaných hráčov, a treba im dať šancu.

Týmto konceptom si v Trnave typický. Máš k tomu ale voľnú ruku, alebo ti už klepli po prstoch?
Po prstoch mi neklepol nikto. Fakt je, že som mal v pláne, že budeme dávať šancu hráčom z mladšej kategórie. Ale bola tam aj nutnosť. Počas jesene sa nám to vyvŕbilo tak, že sme mali v základe zranených piatich či šiestich hráčov, takže sme na ich miesta povolali mladších. Ale na ihrisku bolo poznať, že kvalita tam chýba. Zapracovať toľkých naraz je veľmi ťažké.

Ide skôr o to, že ak chceš dať mladému šancu, musíš mu dať aj možnosť zlyhať. Tréner teda potrebuje priestor a čas. Ale v našich podmienkach býva aj úspešný tréner odvolávaný po dvoch prehrách za sebou.
Taký je trend na Slovensku. Mnohí chcú, aby si hral s mladými, ale zároveň musíš mať aj výsledky. A to je náročné.

No ale potom čo s tým? Dá sa s tým niečo robiť, alebo si na to len zvykneme ako na náš prirodzený jav a bodka?
Niektorí ľudia musia byť trpezlivejší. Myslím, že Žilina to urobila veľmi dobre. Vidieť, že im to funguje.

Ak chce tréner budovať trvalý koncept, v ktorom zmení tvár mužstva a dodá mu inú, koľko na to potrebuje času?
Ťažko povedať, ale počas jednej sezóny je to nereálne. Určite je to dlhodobejšia záležitosť. Netrúfam si povedať, či sú to dva alebo tri roky, ale určite nie počas jedného roka.

Po zápase s Podbrezovou a prehre tri nula prišiel za hráčmi sám majiteľ a vytrel im žalúdok. Je to pre Vladimíra Poóra typické, že to robí?
Stane sa, že občas príde za hráčmi, aj keď počas jesene tam bol len jeden krát. Niekedy príde pochváliť, ale sem-tam sa stane, že im vypucuje žalúdky.

Kľúčové rozhodnutia v klube robí on sám, alebo dôveruje svojim ľuďom a nevstupuje im do vedenia klubu?
Priznám sa, že do tohto veľmi nevidím, ale myslím si, že sa na každú tému pýta a ako majiteľ má v rozhodnutiach klubu silné slovo.

Súhlasíš s tým, že oproti tvojim hráčskym časom je dnes naša liga slabšia?
Myslím, že áno. Má to svoje korene. Manažéri ťahajú 15 a 16-ročných hráčov do zahraničia a do našich zápasov ani nenastúpi. Ak je čo i len trochu lepším futbalistom, snaží sa ísť do zahraničia v mladšom veku.

Ako vlastne došlo k ukončeniu tvojej kariéry? Šíry sa, že to nebolo úplne dobrovoľné... 
Bolo to tak dobrovoľne nasilu, viac k tomu nechcem hovoriť.


S Mirom sa zhováral Matej Gašparovič. Rozhovor v plnej verzii, vrátane rozhovoru s Igorom Bališom, rovnako ako ďalšie informácie o Turnaji Antona Malatinského, nájdete na facebooku Hviezdni matadori.

Autor: (reklamný článok)