Sobota 25. 11. 2017
Dnes má sviatok: Katarína, zajtra Kornel

Ľudia nie sú s Trnavským krajom stále ešte stotožnení

29. 10. 2017
Kandidát Mostu-Híd na predsedu Trnavského samosprávneho kraja Konrád Rigó chce dosiahnuť, aby sa obyvatelia siedmich okresov TTSK konečne so svojím krajom stotožnili a aby TTSK patril k najlepším.

Trnava – Kandidát Mostu-Híd na predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Konrád Rigó chce dosiahnuť, aby sa obyvatelia siedmich okresov TTSK konečne so svojím krajom stotožnili a aby TTSK patril k najlepším. Poukazuje, že voliči sú sklamaní z nerozvážneho rozhadzovania peňazí v regióne, ktoré neraz končia vo vreckách kamarátov a známych. Súčasný štátny tajomník ministerstva kultúry tvrdí, že volebná účasť je nízka aj preto, lebo volení predstavitelia kraja sa po voľbách úplne vytratia z verejného priestoru.

-Čo vás viedlo ku kandidatúre na predsedu Trnavského samosprávneho kraja, čím môžete byť pre TTSK na poste predsedu prínosom?-

Ako občan tohto kraja a rovnako ako mladý politik viem, že nie daňový poplatníci by mali pracovať pre župných politikov, ale práve naopak. Je elementárnou povinnosťou vedúcich predstaviteľov samosprávnych krajov, aby so cťou hájili záujmy daňových poplatníkov. Nevidím, že by sa to v súčasnosti dialo. Zmena je potrebná, a preto som sa rozhodol, že budem kandidovať.

Súčasný župan sa správa, ako keby bola župa jeho majetkom. Podpredsedovia mu pritom asistujú. Dvanásť rokov je vo funkcii, čo mohol spraviť, to urobil, nemôžeme od neho očakávať už nič nové. O tom, čo dosiahol, najlepšie vypovedá prieskum Transparency International, ktorého výsledky zverejnili pred pár týždňami. Tento prieskum ukazuje, že TTSK je druhý najmenej transparentný kraj na Slovensku.

Nastal čas, aby sme to zmenili. Pred štyrmi rokmi dosiahli zmenu v Trenčianskom kraji a ako teraz môžeme vidieť, je to jeden z najlepších krajov. Toto isté je potrebné spraviť aj v Trnavskom kraji. Táto župa je špecifická, jej hranice sú v rozpore s prirodzenými hranicami a zdravým rozumom a pri ich tvorbe neprihliadali ani na národnostné zloženie, a tak tu máme spolu sedem okresov, pričom 40 percent ľudí pochádza z dvoch južných okresov, v ktorých prevažuje maďarská menšina. Dnes by už, podľa môjho názoru, nikoho nemrzelo, keby na južnom Slovensku existovala jedna župa, ktorej veľkú časť obyvateľstva tvorila maďarská menšina. Toto je osobitosť, ktorú nemôžeme prehliadnuť. Samozrejme, kvôli tomuto rozdeleniu mohli Mečiar a Mikuš v tej dobe dosiahnuť, aby v žiadnom prípade neexistoval kraj na Slovensku, ktorý by vedel zvoliť svojho predsedu z radov národnostnej menšiny. Avšak tento extrémny verdikt zožal viac škody než úžitku a odniesli si to najmä obyvatelia. Ľudia nie sú so župou stotožnení ako v Skalici, tak ani vo Veľkom Mederi. A to je veľmi ťažké zmeniť.

Ak sa to niekomu môže podariť, tak možno práve mne. Mám ekonomické vzdelanie, do základnej a strednej školy som chodil v Dunajskej Strede, ale vysokú školu som absolvoval v Bratislave na Ekonomickej univerzite a pracoval som aj v Nemecku. Ovládam štyri jazyky, preto ľudom v našom kraji rozumiem bez tlmočníka, takisto ako aj občanom susedných krajín. Mojou oblasťou je momentálne kultúra, ktorej základné piliere tvoria práve empatia a rešpekt, tak ako spolupráca a občianske hodnoty pre stranu, ktorá ma podporuje.

-Aké sú vaše priority v oblasti školstva, dopravy, zdravotníctva, cezhraničných projektov a využitia eurofondov?-

To všetko sú povinné úlohy, ktoré by mal každý predseda kraja zvládať na jednotku. Lebo to je minimum, čo od neho môžeme očakávať. Predseda kraja by mohol robiť ešte oveľa atraktívnejšie veci pre občanov, ale ak sa nevie preukázať ani v týchto oblastiach, tak by mal naozaj zvážiť svoju kandidatúru.

Treba zlepšiť finančnú situáciu stredných škôl. Na viacerých školách je totiž aj v súčasnosti nedostatok vhodného vybavenia pre dané odbory, a preto školy nepripravujú svojich žiakov na súčasné požiadavky trhu práce. Máme obrovské šťastie, že v našom kraji je nízka nezamestnanosť a stále počúvame, že je všade nedostatok pracovnej sily. Práve preto je pre mňa úplnou prioritou rozširovanie duálneho vzdelávania. Predtým mali veľké firmy vlastné školy, preto bol viditeľný aj rozvoj technológií, ako v továrni, tak aj v školách. Je úlohou kraja, aby dosiahol čo najlepšiu spoluprácu medzi strednými odbornými školami a aktívnymi firmami v kraji.

Ďalšou z úloh samosprávneho kraja je tiež udržiavanie cestnej siete na prijateľnej úrovni. Je treba skoncovať s takým žalostným stavom, kde sa vedenie župy celé štyri roky so založenými rukami iba pozerá na katastrofálny stav našich ciest, a potom tesne pred voľbami čo to opravia, aby sa mali s čím chváliť počas predvolebnej kampane. Jednoducho povedané: míňanie peňazí nestačí načasovať len na obdobie predvolebnej kampane. Dôležitá je kontinuita. Okrem toho, nemalo by sa sústrediť iba na asfaltovú čiaru, ale aj na životné prostredie. Ľudsky povedané, nestačí ako-tak posekať trávu na kraji cesty.

Vedenie TTSK zadlžilo župu, zničilo nemocnice a následne sa ich zbavilo. Neboli schopní spravovať ani okresnú nemocnicu, ako potom vedia riadiť celú župu? Je zaujímavé sledovať, že teraz tieto inštitúcie ožívajú, ale odborné ambulancie sa z nich už vytratili.

Druhým problémom je, že z obcí zmizli obvodní lekári, preto musia chorí hodiny cestovať, aby dostali adekvátnu liečbu. Pri prvom probléme môže byť župa už len sprostredkovateľ, aby sa odborné ambulancie vrátili na niektoré miesta. Avšak v druhej problematike môže byť aktívnym hráčom. Môže prispieť obciam alebo súkromným lekárom, aby otvorili ordináciu priamo na mieste, kde je to nevyhnutné a kde by sa mohol obvodný lekár zastaviť minimálne dvakrát do týždňa. Takto môže ísť lekár za pacientom a nie naopak.

V otázke eurofondov a cezhraničnej spolupráce je to jednoznačne cestovný ruch. My tu máme všetko: Veľký Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Malé Karpaty, nížinu, vrchy, kúpele, kúpaliská, pamiatky, víno, kuchyne rôznych národov a v neposlednom rade fascinujúce dejiny. A to všetko na tomto malom území, kde susedíme až s tromi krajinami. Potenciál je obrovský. Zatiaľ sme však z toho všetkého nedokázali využiť takmer nič.

-V čom je TTSK výnimočný, aké sú podľa vás jeho slabé miesta?-

Výnimočný práve vo svojej histórii, prírodnom bohatstve. Takú pestrú zmes je ťažké nájsť v celej Európe.

O tých slabých sme sa už rozprávali... V prvom rade to, že ľudia necítia, že by kraj patril im. Nevedia sa s ním stotožniť. Voliči sú sklamaní aj z nerozvážneho rozhadzovania peňazí, ktoré neraz končia vo vreckách kamarátov a známych, ďalej z nedostatku financií, ktoré škrtia naše stredné školstvo a z poľutovaniahodného stavu cestnej siete v kraji. Volebná účasť je neuveriteľne nízka aj preto, lebo volení predstavitelia kraja sa po voľbách úplne vytratia z verejného priestoru.

-Na čo z práce doterajšieho vedenia by ste nadviazali?-

Vôbec by som nepoužil pojem „nadviazať“, ak dovolíte. Keď niekto nadväzuje na niečiu prácu, tak ju považuje za správnu. Činnosť súčasného vedenia hodnotím ako absolútne nesprávnu. Keby to tak nebolo, nikdy by mi nenapadlo kandidovať. Vedúci funkcionári sa v TTSK správajú tak, ako keby im župa patrila a namiesto riešenia problémov vládnu ako mocipáni. A v prípade, že dosiahnu nejaké výsledky, chvália sa nimi tak, akoby pre ľudí urobili láskavosť, pričom práve toto by mala byť ich prvoradá úloha, za ktorú by sa mali zodpovedať pravidelne svojim voličom.

Robia to napriek tomu, že ich mzda pochádza z našich daní. Navyše robia všetko pre to, aby sme sa mohli dozvedieť čo najmenej o činnosti a povinnostiach vedúcich činiteľov a poslancov župy. Okrem kampaňových novín, do ktorých sa mesačne viackrát dajú odfotiť. Vedenie samosprávnych krajov by malo byť stále v teréne, aby sa priamo na mieste informovali, čo občania župy potrebujú. Momentálne tomu tak nie je. Stav je tak žalostný, že pomaly sa nenájde ani jeden volič, ktorý by vedel pomenovať aspoň jedného okresného poslanca. To dosvedčuje, že ich činnosť je čisto symbolická, avšak dostávajú za ňu mesačný plat.

-Vyskytli sa kauzy Čistý deň v Galante, piešťanské letisko, neodvolanie riaditeľa poľnohospodárskej školy v Trnave, ako by ste ich v danej situácii riešili vy?-

Aj na takéto problémy sa vzťahuje už spomínaná kontinuita a predvídavosť. Treba sa k týmto inštitúciám postaviť zodpovedne, riešiť ich problémy plynule, nie až vtedy, keď sa stane tragédia. Nehovoriac o finančných previerkach, nakoľko okrem týchto škandálov evidujeme aj iné kauzy v súvislosti s financiami niektorých krajských inštitúcií.

-Kandidujete aj na post poslanca. Je to poistka keby predsedníctvo nevyšlo?-

Žiadna poistka. V každom prípade chcem byť súčasťou regionálnej politiky, lebo som presvedčený o tom, že mojou prácou viem prispieť k zisťovaniu potrieb občanov v kraji, ako aj k ich uspokojovaniu, a zároveň k lepšiemu ohodnoteniu župy v budúcnosti. O tom som už ale hovoril.

-Akú kompetenciu by ste vyšším územným celkom (VÚC) pridali a prečo?-

Súčasný stav kraja s jeho kompetenciami určite nie je ideálny, ale hlavný problém vidím v tom, že hranice boli určené tak, ako boli určené. Bez toho, aby som sa vrátil k téme, chcem na príklade poukázať na to, že ak chceme vytvoriť jednotnú stratégiu na využitie Dunaja, potrebujete nájsť kompromis medzi troma župami.

Čo sa týka konkrétnych kompetencií, vychádzam z toho, že máme sieť okresných a krajských úradov. Tieto úrady majú na starosti miestne a regionálne otázky, avšak len málokto vie, čo ktorý úrad rieši. Kde sa končia a kde začínajú kompetencie župy? Ja si viem predstaviť presun viacerých kompetencií z okresných úradov priamo na župu. Samosprávny princíp je podľa mňa oveľa lepší model aj z hľadiska kontroly, a preto by župa mala vykonávať čo najviac, ako sa len dá.

 

Foto, text: © 2017 TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Diskusia   0