Pondelok 18. 06. 2018
Dnes má sviatok: Vratislav(a), zajtra Alfréd, Deň otcov

Záplavy v mestách sú dôsledkom toho, že pribúda betón a mizne zeleň

07. 06. 2018
Agrorezort vyzýva mestá a obce, aby sa nespoliehali len na eurofondy, ale aby sa starostlivosť o zeleň a adaptácia na globálnu zmenu klímy stali trvalou súčasťou územného plánovania.

Bratislava - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR upozorňuje, že stredajšie (6.6.) záplavy, ktoré postihli viacero slovenských miest, sú spôsobené najmä pribúdaním betónu na úkor zelene. V zastavaných územiach tiež chýba práca s dažďovou vodou, ktorá namiesto toho, aby ostávala v území, odchádza do kanalizácie. MPRV SR podáva regiónom pomocnú ruku a na zelenú infraštruktúru vyčlenilo 33 miliónov eur. TASR o tom informoval Michal Feik z MPRV SR.

"Zaplavené ulice, ale i extrémne horúčavy sú dôsledkom nielen globálnej zmeny klímy, ale aj konkrétnej ľudskej činnosti v mestách. Ak chceme mať v mestách príjemné životné prostredie, je potrebné zastaviť úbytok zelene a premyslene budovať prvky zelenej infraštruktúry. Znamená to viac trávnikov a parkov, zelených striech, fontán, jazierok, nádrží či živých plotov," uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).

Agrorezort upozorňuje, že každá nová budova, nové parkovisko alebo nová asfaltová cesta znamená zväčšovanie plochy, ktorá odvádza vodu do kanalizácie a zvyšuje tiež prehrievanie mestského prostredia, ktoré nezriedka v lete dosahuje aj 50 stupňov Celzia.

Feik pripomenul, že MPRV SR ešte v apríli minulého roka v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) vyhlásilo výzvu na zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach. Oprávnenými žiadateľmi sú organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie a subjekty zo súkromného sektora. Vyčlenených je 33,3 milióna eur.

Financie sú podľa Feika určené na desať oblastí. MPRV SR podporuje budovanie prvkov drobnej infraštruktúry urbánneho dizajnu, zelených parkov, zelených stien a zelených striech aj aktivít v oblasti dopravnej infraštruktúry, ako sú zelené koridory pozdĺž cyklotrás, čiže aleje, živé ploty, remízky. Veľký priestor sa venuje aj využitiu dažďovej vody, budovaniu dažďových nádrží a predčisťovanie dažďových vôd a zavedeniu osobitných zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu. Týka sa to regiónov so zvyšujúcim sa úhrnom zrážok a obdobiami dažďa.

Feik dodal, že dôležitými oblasťami, na ktoré možno žiadať financie, sú zazelenanie miest, opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, multifunkčné zóny na ekologické využívanie krajiny, a tiež na regeneráciu vnútroblokov sídlisk s uplatnením ekologických princípov tvorby a ochrany zelene. Peniaze možno žiadať aj na znižovanie hluku v mestách a na tvorbu prirodzených krajinných prvkov ako napríklad malé vodné toky, ostrovčeky lesa, živé ploty alebo nášľapné kamene pre voľne žijúce organizmy.

"Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dosiaľ vyhodnotilo tri kolá výziev a schválilo 71 projektov za viac ako 22 miliónov eur. Mestá a obce prevažne žiadali financie na skrášľovanie verejných priestranstiev, revitalizáciu vnútroblokov a nové parky. Zostatok alokácie na túto výzvu do ďalšieho kola je vyše šesť miliónov eur," spresnil Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja MPRV SR.

Agrorezort podľa Feika vyzýva mestá a obce, aby sa nespoliehali len na eurofondy, ale aby sa starostlivosť o zeleň a adaptácia na globálnu zmenu klímy stali trvalou súčasťou územného plánovania aj mestských stratégií.

Foto, text: © 2018 TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Diskusia   0